Doplnky

Miška Bednárová, ktorá ponožky pre #prirodzenenajlepsich
navrhla, bola za svoju dizajnérsku tvorbu už dvakrát
nominovaná na Cenu Nadácie Tatra banky za umenie.

Miška, povedz nám niečo krátko o sebe. Ako si sa dostala k dizajnu,
kde si študovala a aké úspechy už máš za sebou?

Pochádzam z Kežmarku, vyrastala som v umeleckej rodine, takže moje smerovanie bolo odmalička jasné. Po strednej umeleckej škole som študovala na Vysokej škole výtvarných umení na katedre textilu, kde som počas štúdia absolvovala niekoľko stáží a tiež pobyt v zahraničí – vo fínskom Rovaniemi. Po štúdiu som sa ešte na pol roka vrátila do Fínska a tam som sa prvýkrát rozhodla, že sa chcem venovať textilnému dizajnu a mať svoju vlastnú značku na Slovensku. Za úspechy považujem najmä vlastné posuny a akési zlomové body, ktoré ma počas tvorby sprevádzajú a nútia rozvíjať sa. Ocenenia veľmi nevnímam, samozrejme s výnimkou dvoch nominácií na ocenenie Ceny Nadácie Tatra banky za umenie. Za tie sa cítim veľmi poctená, aj keď sa zatiaľ na výhru nepremenili. 

Keďže som veľmi „akčná“ osoba, mám za sebou nespočetné množstvo výstav, performancií aj neziskových aktivít, pretože v čase, keď som so značkou začínala, bolo treba okrem bežnej práce robiť aj osvetu v oblasti autorského dizajnu.

Ako vznikla tvoja značka Puojd a jej názov? Na akú cieľovú skupinu sa zameriava?

Keď som už vedela, že chcem mať vlastnú značku, začala som vymýšľať názov. Hľadala som typické slovenské slovo, ktoré by bolo málo používané a zároveň malo potenciál nadčasovosti. Slovo Puojd je len inak napísané pôjd – slovo, ktoré označuje povalu. Až po rokoch som sa dozvedela, že isté regióny Slovenska toto slovo nepoužívajú a mnoho ľudí ani nevie, čo znamená. 

Puojd som od začiatku smerovala ako typickú slovenskú značku. Inšpirovaná Fínskom som sa snažila vytvoriť niečo, čo by sa časom stalo novým a kvalitným suvenírom Slovenska. Keď som začínala, nemala som žiadne povedomie o podnikaní, budovaní cieľovky, ani o marketingu. Za behu, a aj vďaka kamarátom z iných oblastí, som postupne vybudovala Puojd približne taký, ako som chcela. Je samozrejme ale stále čo zlepšovať a práve tento rok sa chystám posunúť do ďalšej fázy.

Čo je typické pre tvoju tvorbu? Čo ta v nej inšpiruje?

Myslím, že najviac moju tvorbu charakterizuje rôznorodosť. Ako vyštudovaná textilná dizajnérka by som sa mohla venovať iba jednej z oblastí tohto odboru, mňa však baví hľadanie nových možností, spolupráce a experimentovanie. V rámci svojej značky tak tvorím nielen odevy, ale aj množstvo doplnkov alebo dizajn na mieru – ako aj v prípade Tatra banky. Tvorím hlavne dezény – vzory, ktoré sú rôznymi technológiami vyrábané na Slovensku alebo v Čechách. Vo vlastných kolekciách spracúvam myšlienky a momenty, ktoré prechádzajú mojím osobným životom a nejakým spôsobom ma veľmi zasiahnu. Často je to láska k prírode alebo hľadanie krásy v nedokonalých „ošuntelých“ veciach. Mám rada pozitívne, ale aj kritické myslenie a tieto dva aspekty často nájdete v mojej práci.

Kde všade sa môžeme stretnúť s tvojou tvorbou a kúpiť ci niečo z tvojej dielne?

Puojd má svoj vlastný internetový obchod, no predávame aj v rôznych dizajnshopoch na Slovensku a v Čechách.

Ako vyzerá tvoj bežný deň?

Veľmi si užívam, že mám povolanie, ktoré mi umožňuje každý deň sa rozhodnúť, ako ho chcem stráviť. V začiatkoch to bolo samozrejme robenie od rána do noci, postupne som sa ale začala šetriť a občas si užijem pekný slnečný deň aj počas pracovného týždňa, bicyklovaním alebo turistikou. Takže každý deň je iný. Niekedy sa nahromadí tzv. počítačová práca (e-maily, navrhovanie, objednávky, cenové ponuky a pod.) a niekedy veľa šijem, napríklad, keď chystám novú kolekciu. 

Pracuješ sama alebo máš v Puojde svoj tím ľudí?

Toto je výborná otázka, pretože je pre mňa veľmi aktuálna. Keď sme hovorili o zlomových bodoch, prvým pre mňa bolo vytvorenie pracovného miesta, avšak len pre študenta a na pár hodín. Táto pozícia obnáša viacero vecí, ktoré som už jednoducho sama nemohla stíhať a ani by nebolo vhodné, aby som sa im venovala. Súčasne teda zamestnávam študentku Paulínu, ktorá sa stará o objednávky, fakturácie a podobne. V októbri jej začína škola, takže sa znovu dostávam do bodu hľadania nového človeka. A tu rozmýšľam o ďalšom posune vpred – pokúsiť sa vybudovať pracovnú pozíciu na plný úväzok. Nájsť človeka, ktorý by sa u mňa ohrial dlhšie ako dva roky a bol by prínosom v oblasti obchodu i marketingu, ktorého by Puojd nesmierne bavil a stal by sa jeho súčasťou s rovnakým nasadením, aké mám ja.

Čo ťa na tvojej práci najviac baví?

Práca s novými technológiami. Keď robím akýkoľvek dizajn, či už na mieru, alebo pre vlastné kolekcie, neviem sa dočkať, kedy budem v ruke držať materiál alebo hotový produkt. Keby ten textil nebol tak komplikovaný priemysel, vyskúšala by som všetky existujúce technológie a nebála by som sa zájsť aj do navrhovania obuvi. 

Bol tvoj biznis ovplyvnený pandemickou situáciou?

Pocitovo nie, číselne áno. Máme však našťastie Fond na podporu umenia, kde si občas podám projekt, a zhodou okolností som naposledy dostala štipendium, takže som mohla pokračovať v práci na nových veciach. Musela som však, samozrejme, šetriť a robiť efektívnejšie, než za normálnych okolností.

Ako sa v tvojej tvorbe odráža udržateľnosť?

Hlavne v tom, že netvorím odpad a robím limitované edície, nie masovú výrobu. Využívam lokálne firmy a ak je to možné, snažím sa spolupracovať s certifikovanými výrobcami.

Aký je tvoj názor ako podnikateľky v módnom priemysle na udržateľnosť vs. stále
aktuálny trend rýchlej módy? Si fanúšičkou kapsulového šatníka?

Som veľký odporca fast fashion. Ešte predtým, ako sa to stalo témou, som nevedela pochopiť, kde sa stala tá chyba, že sa módny priemysel nastavil takto nezdravo. Kto sa tejto téme venuje, vie, o čom hovorím – od porušovania ľudských práv po nesmierne ekologické dopady. Asi raz za rok vojdem do nejakého veľkého reťazca a vidím tam stovky tých istých kusov oblečenia. Zdá sa mi to vždy rovnako smutné, ale som si vedomá, že tento problém už nevyriešime. Opačný prístup k móde bude vždy menšinový a na hranici prežitia a majitelia veľkých značiek budú naďalej jedni z najbohatších ľudí sveta na úkor vyššie vymenovaných vecí. Ukončím to ale pozitívne. Samozrejme to neznamená, že sa máme vzdávať, a každý jeden nový fanúšik udržateľnej módy sa počíta. Kapsulový šatník uznávam. Podľa mňa znamená zjednodušenie života a dokonca aj šetrenie času.

Bol pre teba zaujímavý projekt návrhu ponožiek pre Tatra banku
a jej interný brand #prirodzenenajlepsi?

Samozrejme. Od začiatku som bola uveličená, aké skvelé a podrobné zadanie som dostala 🙂 Tým, že tak veľký kolos ako Tatra banka má veľmi jasno v stratégiách a v komunikácii, bol tento projekt (v prvej fáze) veľmi jednoduchý a hravý. Nie som síce úplne fanúšičkou rôznych ponožiek v rámci jedného páru, avšak keď klient vie, čo tým chce povedať, nenamietam. Pri dizajne na mieru sa snažím každého klienta vnímať na základe jeho potrieb a v rámci svojho rukopisu vyhovieť jeho nárokom. Pri každej zákazke sa naučím niečo nové a takto to bolo aj v tomto prípade. 

Čo ako malá podnikateľka očakávaš od banky a aký je tvoj vzťah k značke Tatra banka?

Financie nie sú moja silná stránka a nie som ani typ človeka, ktorý má všetko pod kontrolou a určite nevyužívam všetky možnosti, ktoré tento sektor ponúka. Takže akákoľvek odpoveď na túto otázku by možno vyznela naivne. Tatra banku vnímam najmä cez podporu umenia a dizajnu. Veľmi si vážim, že vytvorila podporu pre dizajnérov a zvlášť, že bola medzi prvými, ktorej podporný program rozlišoval medzi voľným umením a dizajnom. Hovorím samozrejme o grantovom programe Viac dizajnu. Tiež som si vždy veľmi užila udeľovanie cien CNTBU, pretože sa vždy konajú s veľkou dávkou vkusu a adekvátnosti.

Čo rada robíš vo voľnom čase? Je to niečo umelecké alebo práve naopak?

Rada si užívam zážitkovo-pohybové aktivity. Milujem turistiku, takú našu poriadnu tatranskú. Najnovšie sa k outdoorovým miláčikom pridal čln, ktorý nedočkavo čaká na svoj prvý splav, lebo jazerá a more ho už unudili. Odjakživa tiež veľmi rada varím. Súvisí to u mňa tiež s objavovaním nových chutí a experimentovaním a počas lockdownu som objavila novú vášeň – nebudem originálna – kváskovanie. 

Aká je tvoja vízia pre značku Puojd do budúcnosti?

Stále sa vyvíjať a udržiavať tempo s novovznikajúcimi značkami, ale robiť to stále v súlade s hodnotami, ktoré sú u mňa od začiatku nastavené rovnako. A ako som už spomínala, skúsiť to s nejakým novým parťákom na Puojde.